Návrat do údolia rieky Clarée

Éric de Kermel vie krásne pracovať so slovami, dokázal to aj v tejto knihe, 

Návrat do údolia rieky Clarée. Najprv ma ohúril jeho prvou knihou Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí, bola to láska na prvé prečítanie. Pri tejto druhej knižke som bola zo začiatku dosť skeptická, úvod ma vtiahol ale potom prišli pasáže, ktoré ako keby brzdili celý dej. Ale za polovicou sa mi to začalo páčiť. Dá sa to vôbec pochopiť?

Celý príbeh je o ekologičke Ane, ktorá sa po vlastnom kolapse vracia z Paríža do hôr, kde vyrastala, do údolia pod Alpami, k strýkovi na jeho chatu. Vracia sa do údolia svojho detstva, aby znova našla svoju cestu, chuť žiť, prekonať ťažké obdobie. Hory jej nastavujú zrkadlo a Ana sa snaží nájsť to, čo jej po celý čas chýbalo. Žiť život, so všetkým. čo prináša. Autor to dokonca nazýva jej vnútornou krajinou, ako sa Ana vyrovnáva so svojimi chybami, s minulosťou, s pocitom, že je dĺžničkou voči sebe samej. Kniha nemá možno ten najzaujímavejší dej, ale zato obsahuje krásne opisy prírody, všetky možné myšlienkové pochody spadajúce do ťažkých filozofických úvah. Autor sa vás však hlboko dotkne svojimi slovami, svojou nehou, pravdami, ktoré sú tu už veky. A vy mu uveríte, ak to budete čítať s otvorenou mysľou. 

Aj keď Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí ostáva aj naďalej mojou srdcovkou, ani Návrat do údolia rieky Clarée nejde odmietnuť, prečítajte si a utvorte si názor sami! 

Odporúčam! 

"Prítomnosť je jediný čas, kedy skutočne žijeme."